Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

Veľkonočné sviatky a ľudové zvyky v Kokave nad Rimavicou.Vytlačiť
 

5bbc49ef27ffb48ef834cb2b086b6609.jpgJe tu jar a s ňou všetky tie krásy, ktoré prebúdzajú chuť do života, prinášajú radosť a potešenie. Ešte sme sa ani nespamätali z vianočných sviatkov a už sa do našich rodín vkrádajú najkrajšie jarné sviatky – veľkonočné. Pre mnohých z nás sú možno práve také krásne a očakávané ako Vianoce.
Veľká noc však prináša nový život, príroda sa prebúdza zo zimného spánku, všade vôkol to rozvoniava kvetmi, stromy sa rozzelenajú. Veľkonočné sviatky v kresťanskom ponímaní sú najväčšie sviatky roka. Ich veľkosť a dôležitosť spočíva v mystériu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Podľa pradávnych ľudových tradícií sú oslavou znovuzrodenia života aj v prírode. Čo predchádza veľkonočným sviatkom? Je to obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý sa začína Popolcovou stredou. V minulosti sa v tomto čase pripisovala veľká magická sila i jedlu. Nesmelo sa jesť mäso. Počas pôstu boli zakázané aj niektoré práce, ako pradenie, šitie, podkúvanie koní. Prísne sa dodržiaval zákaz zábav a svadieb. Jednotlivé pôstne nedele majú svoje pomenovania. Nedeľa, dva týždne pred Veľkou nocou, sa nazýva Smrtnou. V niektorých oblastiach Slovenska, sa počas nej vynášala zima, nazývaná Morena, ktorá symbolizovala koniec zimy a príchod jari. Kvetnou nedeľou sa nazýva nedeľa týždeň pred Veľkou nocou. Aj v Kokave  sa zachoval v túto nedeľu zvyk posvätenia   zelených ratolestí, maňúšok  v katolíckom kostole. V ľudovom zvykosloví sa im pripisuje veľký význam, ba niekde aj liečivá moc. Od Kvetnej nedele až po Vzkriesenie, sa koná takzvaný „pašiový týždeň“, nazývaný aj Veľký alebo Veľkonočný.
Najviac informácií o ľudových tradíciách a zvykoch v Kokave nad Rimavicou som získala od, dnes už nebohého, pána Štefana Repčoka, ktorému sme hovorili „chodiaca kronika“, lebo tak opísať jednotlivé obdobia v Kokave, vedel málokto.
Zo spomienok pána Š. Repčoka vyberám: „Veľkonočné sviatky sa v Kokave začínali už vo štvrtok, ktorému aj dnes hovoríme Zelený. V tento deň sa v minulosti nepracovalo, ale v domácnostiach sa už všetko pripravovalo tak, aby cez sviatky nič nechýbalo. Ženy upratovali a piekli koláče, hlavne z kysnutého cesta. Chlapi na Zelený štvrtok pili hodne pálenky, vraj „ od žaby “, lebo verili, že keď sa niekto pred žabou zasmeje a ukáže jej zuby, ona mu ich „poráce“ a ten potom do roka zomrie. Zelený štvrtok je spomienkou na Poslednú večeru, na ktorej Ježiš podával apoštolom chlieb a víno. V tento deň aj dnes utíchnu zvony, na znak smútku a zostanú ticho až do Bielej soboty. Dievčatá maľovali  pre polievačov vajíčka a to tak, že ich dali variť s cibuľovými šupkami, od ktorých sa zafarbili a potom do nich sa vyškrabovali rôzne vzory. Na Zelený štvrtok sa v Kokave po prvý raz vyháňal dobytok na pašu, sial sa hrach na pole, aby bol pekný, stále zelený a bohatý na úrodu. Jedla sa zelená strava, najmä lístky mladej žihľavy a to pre zachovanie a upevnenie zdravia.
Veľký piatok sa veľmi svätil. Tento deň je i v súčasnosti najväčším sviatkom evanjelikov. Je to smútočný deň, v ktorom ukrižovali Ježiša. Niektorí  ľudia, hlavne kresťania, dodržiavajú pôst, jedia len mlieko a mliečne výrobky. V minulosti sa išli ráno, pred východom slnka, poumývať do potoka, do studenej vody, aby boli po celý rok zdraví. Chlapi opäť pili pálenku, vraj „ od hada“, aby ich počas roka nepoštípali. Počas Bielej soboty odpočíval Ježiš zabalený v bielej plachte v hrobe.  V domácnostiach sa väčšinou pripravovali veľkonočné obradové jedlá, ktoré sa síce nachystali, ale v ten deň nejedli. Tak je tomu aj dnes. V kostoloch sa rozviažu zvony, aby boli pripravené osláviť Ježišovo zmŕtvychvstanie, svätí sa voda, ktorá sa dá do sväteničiek a používa sa po celý rok. Veľkonočná nedeľa je veľký sviatok oslavujúci zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. V Kokave sa na Veľkonočnú nedeľu poschádzala celá rodina, tak ako na Vianoce a spoločne zasadli k sviatočnému stolu. Počas Veľkonočnej nedele bolo v Kokave pravidlom, že sa hrávalo ochotnícke divadlo, neskôr sa konali zábavy, ktoré sa končili nad ránom oblievačkou, pretože už bol Veľkonočný pondelok. V tento deň chlapci a mládenci chodili zavčas rána po dedine a polievali dievčatá. Starší mládenci polievali len vodou, dokonca z vedier na dvore a pri potoku. Dievča sa nemohlo uraziť, bola to pre ňu pocta, najmä ak prišiel ten mládenec, ktorého najviac očakávala. Chlapci polievali „ parfínom“ (voňavkou), za čo dostali maľované vajíčka a mládencov uctili jedlom a pálenkou. Mnohokrát sa takáto polievačka zakončila peknými kokavskými piesňami. Kúpanie a polievanie malo zabezpečiť očistu, zdravie a krásu. Šibačka k tradičným veľkonočným zvykom v Kokave nepatrila.“
Obdobie jarných sviatkov sa skončilo na Juraja, keď sa „zem otvára“ a tak zábavy ustúpili bokom, aby sa všetci mohli venovať prácam na poliach a v gazdovstve.
Mnohé z týchto zvykov sa zachovali dodnes, aj keď časom už nadobudli inú podobu, radi sa k nim vraciame a mnohé z nich na Veľkú noc robievame. Prichádza s nimi do našich domovov radosť, pohoda a úsmev na tvári, ktorý počas veľkonočných sviatkov nesmie nikde chýbať.

Vážení občania, prajeme vám krásne a požehnané veľkonočné sviatky!

                                                         

Jana Krotáková

 


 
 
ÚvodÚvodná stránka