Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Kokava nad Rimavicou

História obce


 

Z histórie športu v Kokave

V roku 1920 vznikla v našej obci telocvičná jednota SOKOL, ale nebolo ľudí, ktorí by sa cvičenia ujali, preto jednota zanikla. Svoju činnosť obnovila v roku 1926. Od toho času pracovala pravidelne. Organizovala verejné cvičenia za prítomnosti  okolitých sokolských jednôt alebo slávnostné akadémie ...
 

Sú veci, ktoré odchádzajú do zabudnutia

pohľad na starý domObecný úrad dal v roku 2012 zbúrať dom č.483/7, ktorý patril obci. Stál blízko námestia, na konci uličky, ktorá vedie pomedzi budovu OPS a dom p. Gibalovej dozadu až k potoku Rimavica. Dom bol už dlhšie opustený a vo veľmi zlom stave. Pri demolačných prácach bola z neho ponechaná len časť múrika, aby súčasníkom pripomenula slávnu minulosť tejto budovy. Pozrime sa teda na jej históriu.

V roku 1831 postihla naše krajiny cholera, ktorá sa šírila z východu. Najviac postihla východné Slovensko, ale dostala sa aj k nám. V Kokave na choleru zomrelo 185 ľudí. Podľa ústneho podania starých ľudí mŕtvych hromadne pochovávali do spoločného hrobu a posýpali ich vápnom, aby sa cholera nešírila. Zomrel aj vtedajší evanjelický farár, vzdelaný a vážený člen Literárnej učenej spoločnosti malohontskej, Matej Haluška. Nie je známe, či ho pochovali do spoločného hrobu, alebo na inom mieste. Tento spoločný hrob bol hneď za bránou cintorína. Obyvatelia vysadili na hrob dve lipky, aby pripomínali túto udalosť. Lipky rástli a ich koruny akoby sa spojili do jedného mohutného stromu. 13. júla 1961 sa Kokavou prehnala veľká víchrica. Vylamovala stromy a zlámala aj mohutnú, viac ako storočnú lipu. Spoločný hrob odišiel do zabudnutia.

V 19. st. sa nákazlivé choroby často šírili. Podobné nešťastie ako to z roku 1831 hrozilo stále.

V rokoch 1867-1889 pôsobil v Kokave rímsko-katolícky kňaz Gustav Divald, ktorý sa zaoberal zberom liečivých rastlín, úspešne liečil rôzne choroby, chudobným aj hmotne pomáhal. Pre obec daroval základinu, z ktorej postavili malú epidemickú nemocnicu, miestnymi obyvateľmi  nazývanú „špitál“. Bola to práve v úvode spomínaná budova.

Gustav Divald je pochovaný v kokavskom cintoríne. Nemocnica slúžila aj ďalej. Svedčí o tom aj zápis zo zasadania obecného zastupiteľstva zo dňa 21.septembra 1921, kde sa uvádza, že „na obecnej nemocnici je dach už tak pokazený, že potrebuje opravu“.

Budova slúžila ako nemocnica až do druhej svetovej vojny. Počas vojny tam bola ošetrovňa a mala aj vojenského lekára. Po skončení vojny nemocnica zanikla, ale výraz „špitál“ používali obyvatelia Kokavy ešte dlho.

V roku 1946 sa na zasadaní MNV riešila otázka zriadenia poradne pre deti. Podľa zápisnice z 26. februára Helena Tomesová v zastúpení všetkých matiek žiada o pridelenie miestnosti pre poradňu. MNV vyhovuje žiadosti a miestnosť prideľuje v budove bývalej epidemickej nemocnice. Vybieliť a vydezinfikovať ju dáva z peňazí obecnej pokladnice. Poradňa pre matky a deti tam bola až do roku 1949. Zo zápisnice z 9. mája 1949 sa dozvedáme, že „poradňa pre matky a deti bola premiestnená do domu Bienikovho na námestí. V obecnej budove „špitál“ bude zriadená práčovňa“.

Živena a Slovenský zväz žien dostali na zriadenie práčovne podporu 33.917 Kčs. Podporu im pridelilo ústredie Slovenského zväzu žien dodaním pracieho stroja. Pri zriadení práčovne obec poskytla 10.000 Kčs. Okrem práčovne bol v budove aj byt, kde bývala rodina Jakubcová, ktorá vykonávala dozor nad prevádzkou. Práčovňu využívalo veľa žien. Bubny práčky boli veľké, právali sa tam aj pokrovce. Práčovňa mala tú výhodu, že blízko bol potok. Záujem o jej služby bol veľký, a tak musel byť na týždeň vypracovaný poradovník. Kedy práčovňa zanikla, nie je nikde zaznamenané. V dome zostala bývať rodina Jakubcová až do smrti posledného jej člena Jána, ktorý sa tam aj narodil.

Dom doslúžil a odišiel do zabudnutia, do minulosti. My by sme však na minulosť našej obce zabúdať nemali a pripomenúť by nám ju mohla napríklad aj pamätná tabuľa na zachovanom múre tejto pre Kokavu historickej budovy.

A. Lančoková


 

Vývoj školstva do roku 1913

V knihe Petra Vajcíka „Školstvo, študij-né a školské poriadky na Slovensku v 16. storočí“ sa uvádza, že v roku 1569 pôsobila v Kokave evanjelická škola. To nevylučuje možnosť dávnejšej existencie školy v Kokave. Potvrdzujú to zápisy na Jagellovskej univerzite v Krakove. Zo zápisov v matrike univerzity sa dozvedáme, že v roku 1503 bol zapísaný u Magistra Jakuba z Gostinyna, profesora teológie, Matej Matejov z Kokavy.

V roku 1521 u Jána Oswiečima, profesora teológie, bol zapísaný Ladislav Benedikti z Kokavy. V roku 1531 u Magistra Stanislava Byela, profesora teológie, bol zapísaný Mikuláš Pavlov z Kokavy. Môžeme teda právom predpokladať, že na kokavskej katolíckej škole sa už v tom čase učili žiaci okrem náboženstva, ktoré bolo hlavným predmetom výučby, aj čítanie, písanie a základy latinského jazyka a gramatiky. O tejto škole zatiaľ nie sú nikde záznamy, takže to môžeme len prepokladať.
Evanjelická a.v. ľudová škola - o jej existencii sa dozvedáme z kroniky p. Jána Výrosteka. Podľa kroniky bol prvým učiteľom prvý evanjelický farár Ján Acondili, ktorého Turci v roku 1569 vo Fiľakove nemilosrdne popravili.

Menoslov ďalších učiteľov:

    Ján Predajný – 1569 – 1592
    Jakub Fajčík – 1592 – 1624
    Peter Rosiar – 1624 – 1668
    Ján Hrebenda – 1668 – 1680
    Ján Vilanovský – 1680 – 1690
    Ondrej Fábry – 1690 – 1695
    Štefan Lacko – 1695 – 1805
    Matej Štefanides – 1705 – 1718
    Martin Kolbány – 1718 – 1827
    Štefan Čokolič – 1727 – 1737
    Ján Senický – 1737 – 1753
    Ján Žirko – 1753 – 1757
    Ján Senický – 1757 – 1771
    Samuel Kolner – 1771 – 1779
    Michal Korini – 1779 – 1782
    Ján Felicides – 1782 – 1802
    Štefan Švantner – 1802 – 1829
    Daniel Lojko – 1829 – 1833
    Jozef Puček – 1833 – 1842
    Michal Bakulíni – 1842 – 1848
    Karol Kičko – 1848 – 1858
    Ondrej Návoj – 1858 – 1861
    Pavol Buro – 1851 – 1861
    Pavol Bancík – 1861 – 1892
    Peter Slopovský – 1862 – 1906
    Andrej Lipták – 1892 - 1913
    Ján Výrostek – 1906 – 1913


učiteľský zbor 1918Do roku 1851 mala škola jedného učiteľa. Keďže počet detí presahoval 200, cirkev bola nútená postaviť aj druhú školskú budovu s učiteľským bytom (nižná škola – kde je pamätná tabuľa M. Bakulíniho, a vyšná – budova, kde dnes bývajú Spodniakovci). Počet žiakov sa už nedá zistiť. V životopise M. Bakulíniho sa spomína 160 žiakov v jednej triede a jeden učiteľ - to si dnes nevieme ani predstaviť. V denníku z roku 1856/57 (triedna kniha) je zapísaných 103 detí v jednej triede a v triede druhej 52 detí. V roku 1857/58 vyšná škola mala 117 detí a nižná 67 detí. V roku 1881/82 podľa cirkevnej zápisnice do chlapčenskej triedy chodilo 82 detí a do dievčenskej 96. V rokoch 1903 – 1913 sa počet žiakov pohyboval okolo 240 – 250 detí.Školský rok sa začínal prvým októbrovým pondelkom, vtedy prichádzali deti na zápis. Zápis trval aj dva týždne, takže riadne vyučovanie sa začalo koncom októbra. Školský rok sa končil v polovici mája. Chudobné deti už od marca, keď sa začali jarné práce, zostávali doma.

Rímskokatolícka ľudová škola
V roku 1803 bola v Kokave obnovená rímskokatolícka cirkev a už v roku 1804 bola otvorená škola. Prvým učiteľom bol Anton Ricáši, ktorý vyučoval malý počet detí v súkromnom byte. V roku 1806 cirkev postavila prvú školskú budovu. Celá budova bola jedna väčšia izba, kde bola trieda a učiteľ tu aj býval. V roku 1834 vystavili novú školu, kde trieda bola oddelená od bytu. Veriacich pribúdalo, aj detí, a tak z čiastky milodarov a z čiastky cirkevnej dane bola v roku 1891 postavená nová školská budova.
V budove bol trojizbový učiteľský byt a jedna učebňa. Počet detí sa pohyboval v roku 1859/60 okolo 60. V rokoch 1899 – 1906 to bolo priemerne 121 detí a v rokoch 1909 – 1913 125 detí.

Menoslov učiteľov:

    Anton Ricáši – 1801 – 1805
    Ján Kakaš – 1806
    Anton Ricáši – 1807
    Ondrej Pizoň – 1808
    Stanislav Domanický – 1809 – 1812
    Michal Venger – 1812 – 1818
    Ján Spindor – 1818 – 1824
    Jozef Gesner – 1824 – 1836
    Jozef Bojas – 1836 – 1847
    Ján Seiffred – 1847 – 1859
    Emerich Smolen – 1859 – 1881
    Ján Kovalčík – 1881 – 1890
    Emil Jókövy – 1890 – 1895
    Ján Beňo – 1895 – 1897
    Jozef Ferenčík – 1893 – 1913


Štátna opatrovňa „Óvoda“
V roku 1891 vyšiel zákon o zriaďovaní štátnych materských škôl pre deti do 6 rokov. Cieľom bolo pomaďarčovanie slovenských detí. Štátna detská opatrovňa bola zriadená v roku 1902 (niekde sa uvádza rok 1907). Presné záznamy nie sú. Opatrovňu viedla Gizela Peková, ktorá nerozumela ani slovo po slovensky.

Súkromná ľudová škola - židovská
Škola bola otvorená v roku 1902 na žiadosť miestnych židovských rodín. Učil v nej diplomovaný učiteľ Samuel Baláž. Vyučovalo sa len v maďarskej reči. Škola bola veľmi dobre vybavená. Navštevovalo ju okolo 30 detí.

Továrenská súkromná škola v Utekáči
V roku 1859 založil Štefan Kuchynka súkromnú školu. Škola bola v nízkej drevenej budove, mala jednu triedu so 6 – 7 lavicami, kde sedávalo 30 – 40 detí. Prvým učiteľom bol Topinzer. V roku 1885 bola postavená nová škola s bytom pre učiteľa. V roku 1897 prevzal školu aj budovu štát. Učiteľom bol Ondrej Štegeňa.

Medzníkom v histórii Kokavy bol rok 1911 – veľký požiar. Bol to medzník aj v školstve, zhorela budova evanjelickej školy. Za pomoci štátu bola vybudovaná v roku 1913 štátna škola. V nej sa spojili evanjelická škola, rímskokatolícka škola aj súkromná židovská škola. Škola v Utekáči bola prebudovaná na dvojtriedku a zároveń sa dostala pod spoločnú správu Štátnej ľudovej školy v Kokave. Správcom školy bol Andrej Lipták.

 


 


761442

Úvodná stránka