Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Nálezy zlata

Maďarský banský inžinier a historik Gustav Eisele v roku 1907 vo svojej banskej a hutníckej monografii Gemerskej a Boršodskej župy vyslovil domnienku, že zlato sa na úbočí Sinca ťažilo v časoch, keď naše územie obývali germánski Kvádi, teda ešte pred slovanským osídlením. Z tohto najstaršieho obdobia ťažby zlata sa nám zachovala len povesť o Rune.
Druhé obdobie ťažby zlata sa začalo 12. februára 1594, keď kráľovská komisia udelila piatim ťažiarom právo ťažiť zlato v opustenej starej bani, ktorá sa menovala Omnium Sanctorum (Baňa všetkých svätých). Toto obdobie ťažby netrvalo dlho, lebo boli nepokojné časy, keď Kokava bola v susedstve Turkov.
Ďalšie obdobie začína 13. júna 1759, keď bola banským sudcom v Banskej Bystrici prejednaná žiadosť Daniela Kubínyiho z Kokavy na ťažbu v starých opustených baniach. Zlato sa začalo ťažiť v roku 1787. V roku 1810 sa zlato ešte ťažilo, ale z neskorších rokov už nie sú žiadne správy.
Zo zlatej histórie obce zostal len názov vrchu Bohatô s povesťou o Rune a technická pamiatka Šlámov most.

Zdroj: Pavel Spišiak: Kokava nad Rimavicou v období neskorého feudalizmu a kapitalizmu


 
ÚvodÚvodná stránka