Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Významné osobnosti obce

Prof. PhDr. Leon Sokolovský CSc.

Leon SokolovskýUniverzitný profesor histórie, doktor filozofie Leon Sokolovský, kandidát historických vied v odbore pomocné vedy historické, vedúci Katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, historik, heraldik, publicista. Narodil sa 2. novembra 1949 v Kokave nad Rimavicou. Otec Leon Sokolovský (28.11.1919 Kokava n/Rim.-5.2.1987 R. Sobota), matka Júlia, rod. Bálintová, manželka Danuša, rod. Plačeková, dcéry Jana, Dana‚ bratia dvojičky Jozef a Miroslav.
Do základnej (pôvodne osemročnej) školy chodil počas rokov 1956-1961 v rodnej obci. Od roku 1961 žil v Rimavskej Sobote, kde v roku 1965 dokončil základné školské vzdelanie. Tam potom v rokoch 1965-1968 študoval tzv. humanitnú vetvu na Strednej všeobecnovzdelávacej škole. Po maturite sa stal poslucháčom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Najskôr mal zvolenú kombináciu učiteľského štúdia dejepis-nemčina, ale v treťom semestri roku 1970 prestúpil na odborné štúdium archívnictva.
Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1973 a bol prijatý za asistenta na tamojšej Katedre československých dejín a archívnictva. Od septembra 1973 do septembra 1974 bol na základnej vojenskej službe, po jej ukončení sa vrátil na svoje predchádzajúce pracovisko. V rokoch 1982-1984 absolvoval ešte večernú univerzitu marxizmu-leninizmu a v školskom roku 1985/86 špecializované štúdium pedagogiky vysokých škôl na FiF UK.
Koncom roka 1974 získal na základe rigorózneho konania akademický titul doktor filozofie (PhDr.) Ako vysokoškolský učiteľ potom vo funkcii odborného asistenta vyučoval na študijnom odbore archívnictva Filozofickej fakulty UK dejiny správy a niektoré pomocné vedy historické. V rámci samostatnej vedeckej prípravy obhájil v roku 1986 kandidátsku dizertáciu a nadobudol vedeckú hodnosť kandidáta historických vied (CSc.).
V roku 1994 sa pred Vedeckou radou FiF UK habilitoval a dosiahol vedecko-pedagogický titul docent v odbore pomocné vedy historické. Napokon po úspešnom inauguračnom konaní na Univerzite Komenského prevzal 8. januára 1999 dekrét, ktorým ho prezident Slovenskej republiky menoval za univerzitného profesora histórie.
Ešte ako poslucháč piateho ročníka bol L. Sokolovský od 1. januára 1973 prijatý za asistenta na Katedre českosloven-ských dejín a archívnictva FiF UK. Najskôr s polovičným a po ukončení vyso-koškolského štúdia od 1. júla toho istého roka s plným pracovným úväzkom. Po troch rokoch, 1. júla 1976, sa stal odborným asistentom a v tomto zaradení pracoval až do 1. augusta 1994, keď bol ustanovený za docenta.
Od 1. februára 1999 začal pôsobiť ako profesor pôvodne na Katedre slovenských dejín a archívnictva. Po jej rozdelení od 1. januára 2000 prešiel na novozaloženú Katedru archívnictva a pomocných vied historických FiF UK.
Prof. L. Sokolovský vystriedal k 1. februáru 1996 vo funkcii vedúceho odboru archívnictva prof. J. Nováka. V roku 2000 založil na FF UK v Bratislave Katedru archívnictva a pomocných vied historických, od 1. januára do 31. marca 2000 bol poverený jej dočasným vedením a od 1. apríla 2000 stojí na jej čele ako riadne vymenovaný vedúci. Súčasne je profesorským garantom odboru archívnictva a pomocných vied historických na FiF UK. V rokoch 1998 až 1999 bol predsedom Hornej komory Akademického senátu FiF UK. Od roku 2004 je členom vedeckej rady FiF UK.
Aktívne pracoval, respektíve stále pracuje aj ako člen Archívnej komisie Predsedníctva SAV (1998), Komisie pre historickú geografiu pri Vedeckom kolégiu SAV (1990), Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (1991), Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR (1994), Slovenského národného komitétu historikov (2001), Rady pre vojenskú symboliku Ministerstva obrany SR (2006) a je predsedom Rady pre štátne vyznamenania Ministerstva kultúry SR (2009). Bol tiež predsedom Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti (1997-2008), pracoval v rôznych komisiách, zaoberajúcich sa územným a správnym členením Slovenskej republiky. Je expertom pre dejiny a odbornú terminológiu verejnej správy pri Únii miest SR (1995). Stál pri zrode Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti v Rimavskej Sobote. Je iniciátorom, spoluzakladateľom a od roku 2001 richtárom „Kolešne“– spolku kokavských rodákov v Bratislave.
Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa začal systematicky zaoberať dejinami správy ako vôbec prvý interný učiteľ s touto špecializáciou, na odbore archívnictva a pomocných vied historických FiF UK v Bratislave. Rozpracoval niektoré metodologické otázky, nastolil a riešil problematiku terminológie slovenských dejín správy ako vedy. Spracoval a vydal dva samostatné tituly edícií historických prameňov. Ťažiskom pedagogického pôsobenia prof. L. Sokolovského boli a sú dejiny správy, ktoré prednáša hlavne poslucháčom archívnictva a poslucháčom histórie. Ďalej vyučoval, resp. vyučuje paleografiu, kodikológiu a epigrafiu, paleografický seminár, pramene k dejinám štátu a práva. Doterajšia vedecko-pedagogická činnosť prof. L. Sokolovského bola ocenená Križkovou medailou za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva (1999).
Publikuje od roku 1972 – počet vedeckých, populárnovedných a ďalších prác, ktoré doteraz uverejnil, vrátane troch knižných monografií, prevyšuje číslo 300. Osobitne blízky vzťah má k dejinám rodnej obce, Malohontu a Gemera. Venuje sa osobitnému postaveniu Malohontského dištriktu v stoličnej správe Uhorského kráľovstva, čo zúročil v monografii Stručné dejiny Malohontu do roku 1803 (1997). Doteraz jeho najvýznamnejšou prácou je kniha Správa stredovekej dediny na Slovensku (2002). V heraldike a sfragistike zameriava výskum na symboly slovenských miest a obcí. Podieľal sa na objavení, preskúmaní a oživení starých, prípadne vzniku nových vyše 700 mestských a obecných erbov v rámci celého Slovensku. Objavil a spracoval historické podklady pre obnovenie pôvodných erbov Hnúšte, Kokavy nad Rimavicou, Šoltýsky, Utekáča, Klenovca, Tisovca, Rimavskej Seči, Rimavskej Soboty, Rožňavy, Uhorského, Maškovej, Gemerskej Polomy, Revúcej a ďalších miest a obcí.
Z histórie Kokavy nad Rimavicou uverejnil viacero článkov a vydal aj samostatné publikácie. Prispieval do časopisov: Obzor Gemera, Slovenská archivistika, Historický časopis, Historická revue, Verejná správa a novín: Pravda, Obecné noviny, Slovenské národné noviny. Je tiež aktívnym prispievateľom do Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, Markízy, JOJ-ky a iných médií. Od roku 1968 žije v Bratislave.


 
ÚvodÚvodná stránka