Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Významné osobnosti obce

Samuel Cyril Bancík

Samuel Cyril BancíkSamuel Cyril BANCÍK, farár, dekan, konsenior ECAV, náboženský spisovateľ a básnik sa narodil 15. februára 1857 v Betliari. Otec Pavel Bancík (1821-1896), učiteľ-kantor, v rokoch 1861-1892 pôsobil na evanjelickej cirkevnej škole v Kokave nad Rimavicou. Matka Jozefína, rod. Lešková (1827-1887).
Manželka Mária, rod. Bullová (1862-1911). Sobášili sa 22.11.1880 vo Zvolene, mali spolu dvanásť detí, z ktorých nažive zostalo šesť: Samuel Theodor (1881-1924), PhDr., stredoškolský profesor; Pavel (1885-1941), vedúci notár v Klenovci; Mária (1888-1957); Aladár (1892-1936), farár ECAV; Oskár Dezider (1895-1959), farár ECAV; Izabela, (1901-1941), vyd. Riečanová.
Po ukončení základnej školy u svojho otca v Kokave študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. V rokoch 1871-1873 študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde jeho profesormi boli národovci ako P. Krman, A. H. Škultéty, J. Botto, Dr. I. B. Zoch a iní. Po násilnom zrušení revúckeho gymnázia maturoval v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na besedách, aj v Kokave n/Rim. Po skončení štúdia teológie bol Samuel Bancík krátku dobu kaplánom vo Zvolene. Vysvätený bol roku 1879 v Békešskej Čabe. Ako zvolenský kaplán bol 24.5.1880 zvolený za farára v Turíčkach, kde úspešne pôsobil deväť rokov.
V Turíčkach pri obnove chrámu v roku 1886 objavil pod starou maľovkou vzácne gotické fresky, ktoré patrili k najstarším pamiatkam tohto druhu v Uhorsku. Pri stavbe nového kostola v roku 1928 boli obnovené a sú súčasťou turíčskeho kostola dodnes. Z Turíčiek prešiel roku 1889 za farára do Turieho Poľa, kde pôsobil jeden a pol roka. V roku 1890 bol povolaný za farára kokavskej ECAV na miesto Ľudovíta Gábera. Počas pôsobenia v Kokave sa stal dekanom a v rokoch 1908-1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu.
Po príchode do Kokavy sa začal zaujímať o históriu cirkevného zboru. Jeho krátke dejiny napísal do časopisu Stráž na Sione. Ľudia ho mali radi, vážili si ho, no mali pred ním aj obrovský rešpekt. Ochotne pomáhal každému v rozličných záležitostiach a mal dôležité slovo nielen v okrese, ale aj pri župe, kde pôsobili mnohí jeho priatelia a známi.
Po veľkom požiari obce v auguste roku 1911, pri ktorom zhorela skoro celá obec, vrátane evanjelického kostola, fary i dvoch budov cirkevnej školy, prejavil veľa duševnej sily a energie. Precestoval celé Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a po cirkevných zboroch robil zbierku na výstavbu nového kostola a obce. U nemeckého maliara Rudolfa Jellina v Štutgarde objednal oltárny obraz, ktorý je dodnes ozdobou evanjelického kostola.
Jeho manželka Mária Bancíková, rod. Bullová, zomrela ako jediná obeť veľkého požiaru 3. augusta 1911. Rozsah požiaru, priebeh vstávania z popola a obetavá práca Samuela Bancíka pre našu obec je zachytená v jeho rukopise, ktorý bol objavený v roku 2004, prepísaný a vydaný tlačou. Jeho záslužná práca pri obnove cirkevných budov a tiež obce je zdokumentovaná na výstave v evanjelickom kostole. Snaha všetkých cirkevníkov pri obnove obce a kostola bola obdivuhodná. Už 6.7.1913 potiský biskup Heinrich Geduly vysvätil novopostavený evanjelický kostol v Kokave nad Rimavicou.
Samuelovi Bancíkovi patrí zásluha za obnovenie ochotníckej divadelnej činnosti v Kokave nad Rimavicou po 34-ročnej prestávke. V roku 1906 nacvičil s kokavskou mládežou slovenskú divadelnú hru Martina Húsku Betlehem. Už na Vianoce roku 1912, rok po požiari obce, odohral túto divadelnú hru v n-vopostavenej cirkevnej škole. V rokoch 1919 až 1924 nacvičil 13 divadelných hier.
Všetky svoje kázne mal zviazané do hrubých zošitov. Pred každou kázňou mal pripravené Suspírium – báseň, ktorej obsah korešpondoval s obsahom kázne. Bol regionálnym kultúrnym a osvetovým pracovníkom, autorom náboženských článkov a básní, ktoré boli uverejňované v časopisoch Stráž na Sione, Evanjelický posol spod Tatier, Evanjelický kazateľ a v Tranovského evanjelickom kalendári. Z jeho prác spomenieme: Pořádek pašie swaté /Senica 1892/; Požiar v Kokave (Cir-kevné listy, roč. 25, č. 8/1911, s. 256-257); Z cirkvi kokavskej v Malom Honte (Tranovského evanjelický kalendár na rok 1916, Tranoscius, Liptovský svätý Mikuláš 1915, s. 146-150); Z dejín e-vang. cirkvi v Rimavskej Kokave (Stráž na Sione, roč. 29, č. 7-8/1921, s. 51).
Krátko po úspešnej kanonickej vizitácii v máji 1925 stihla ho v polovici júna porážka, stratil reč a dňa 22. júna 1925 tíško usnul v Pánu. Pohreb mal 24. júna 1925 v Kokave za veľkej účasti domá-ceho aj cezpoľného ľudu. Prítomných bolo 16 kňazov a 12 učiteľov. Pochovaný bol vedľa svojej životnej družky v kokavskom cintoríne.


 
ÚvodÚvodná stránka